Som teraz čerstvo po rozchode, kde som sa dozvedel, že žena s ktorou som bol a žil, tak mi klamala a hovorila, že chce byť sama a ide do sociálneho bytu. Na koniec sa zistilo, že nešla do žiadneho sociálneho bytu, ale vrátila sa k násilníkovi, od ktorého odišla ku mne…. Toto už pomaličky začínam mať v sebe uzavreté, ale skôr sa mi jedná o to, že som bol na silvestra s kolegom na fajn akcii, kde sa mi zapáčila žena, ktorá má so mnou dosť spoločného, normálne by sme o seba určite nezavadili. Jej kamarátka má z toho radosť, ale hovorí mi, aby som bol opatrný a nebol na nej hrrr, čo ako vôbec nie som ani nechcem byť…. Už sme spolu niečo aj podnikli a schádzame sa aj naďalej.
Máme vymyslené ďalšie spoločné aktivity. Ja by som napríklad bol aj pre niečo viac, ale nechcem u nej tlačiť na pílu…. Včera sme boli na spoločnom výlete, kde tá jej kamarátka s jej priateľom stále chcela, aby sme sa chytili za ruky a prípadne aj niečo viac, ale jednoducho mi príde, že veľmi ako nechce. Keď sa stretneme, tak sa objemom a všetko okolo toho, ale keď ju chcem dať pusu, tak sa otočí a chce maximálne na líčko. Dnes mi písal ten známy, že po včerajšom výlete hovorila s jeho priateľkou a že vraj by si ma normálne ani nevšimla (nie som jej typ), ale že ju je všetko veľmi príjemné, že som dobrý a pozorný. Neviem, či to má budúcnosť alebo nemá.
Nechcem robiť nejakú dočasnú rezervu, kde keď sa niekto naskytne, tak už nebudem potrebný. Každopádne z mojej strany som za, ale vždy ku všetkému musia byť dve duše, nie jedna…. Sám nič nezmôžem a tak som trochu v pasci. Keďže pri každom spoločnom stretnutí je mi v jej prítomnosti super! Hlavne sa máme spolu o čom stále rozprávať…. Najednu stranu som zhrzený z predchádzajúceho vzťahu a na druhú stranu, som rád za to čo prišlo, len mám veľa otázok, ale odpovede na ne nie sú…. Tak vlastne ani neviem, ako sa mám zachovať.
